Pôvodne sa divoký kakaovník vyskytoval pred 4000 rokmi v povodí riek Amazónka a Orinoko. Ako prvý ho začali pestovať kmene Olmékov a Mayov. Tí z jeho plodov vyrobili prvú horkú čokoládu, ktorú nazývali "xocolatl". V preklade to znamenalo horká voda.
Bol to veľmi horký a penivý nápoj, ktorého hlavnou surovinou boli rozdrvené kakaové bôby s chilli, jazmínom a vanilkou. Pitie horkej čokolády bolo súčasťou najrôznejších rituálov a bol považovaný za nápoj bohov. Navyše sa mu prisudzovali afrodiziakálne účinky a posledný aztécky vládca Montezuma, ktorý bol denne schopný vypiť až štyridsať šálok horkého nápoja, ho považoval za zdroj duchovnej energie.
Kakaové bôby však neslúžili len ako potravina, ale predtým boli používané ako platidlo. Od 7. do 16. storočia ste si za 1 kakaový bôb mohli kúpiť veľkú paradajku, za 3 bôby rybu, 10 bôbov zajaca a za 100 kakaových bôbov ste si mohli zaobstaráť otroka.
Kakaové bôby v Európe
Do Európy priviezol kakaové bôby ako prvý Krištof Columbus, avšak nikto im nevenoval pozornosť, nakoľko sa veľmi podobali španielskym mandliam, a pre ich horkú chuť Európanov nijako neoslovili. S úspechom sa na našom kontinente stretli až vtedy, keď ich spoločne s nástrojmi na výrobu horúcej čokolády, priviezol do Európy Hernán Cortéz.
Španielski mnísi pridali do tradičného receptu med, vďaka ktorému získal aztécky nápoj chuť, ktorá sa čoskoro stala u Európanov obľúbenou. Až do polovice 17.storočia bolo Španielsko monopolom na výrobu horúcej čokolády.
Potom, čo sa španielska infantka Anna Habsburská vydala za Ľudovíta XIII., rozšírila sa horúca čokoláda do Francúzska a neskôr i do ďalších častí Európy. O tom, že išlo o veľmi cenný nápoj svedčí okrem iného aj fakt, že ho Ľudovít XIV. dostal od Márie Terézie ako svadobný dar.
Až do prvej polovice 19. storočia si na čokoláde mohla pochutnať viac menej len spoločenská "smotánka". Zlom nastal v okamihu, keď roku 1827 Conrad van Houten z Holandska vyrobil lis, ktorý dokázal oddeliť kakaové maslo od kakaového prášku. Vďaka tomu sa proces výroby čokolády urýchlil a stala sa tak dostupnou aj nižším vrstvám spoločnosti.